2. Sen
Vzal prvú knihu. Bola o upíroch. Danieloviodľahlo, písalo sa v nej, že upíry človeka uhryznú do krku on mal ranu nanohe.
Vyťahoval knihu za knihou a čítal to, čo kedysipovažoval za somarinu na strašenie malých detí. Teraz bol svojmu dedovi vďačný.Starý pán asi vedel prečo mu vždy zakazoval chodiť do toho parku.
Konečne. Vytiaholknihu z názvom Ochranca pred vlkolakmi v knihe sa písalo o tom, že vlkolaciútočia za splnu, pretože iba vtedy sa menia na tvora, ktorý pripomínaobrovského vlka. Ďalej kniha hovorila, že vlkolaci väčšinou svoju obeť usmrtia.Vraj sa tak nestane iba ak ich niekto, alebo niečo vyruší pri ich hostine. Vrajmajú neskutočnú chuť po ľudskom mäse. Sú to krvilačné šelmy, ktoré deň po svojompremenení nevedia, čo sa dialo v noci....
-To sedí.- pomyslel si Daniel. Ako mal, ale vedieť, čije skutočným vlkolakom? V knihe sa totiž písalo, že vlkolakom sa človek staneaž keď zožerie človeka. Ako zistí, či niekoho zožral? Asi bude musieť počkať doďalšieho splnu... Kniha totiž ďalej hovorila aj o tom, že ak má človek šťastiea nezožerie v prvú noc človeka nestane sa vlkolakom, teda sa už nikdynepremení na hrôzostrašného vlka. A byť takým vlkom sa danielovi pochopiteľnebyť nechcelo.
S pochmúrnymi myšlienkamisi dal sprchu, ľahol si a zaspal.
Park bol tmavý a pustý.Mladý vlkolak bežal po okolí a snažil sa zavetriť človeka- svoju prvú večeruvo svojej novej lepšej koži. Park vyzeral naozaj pusto. Sklamane sa vybral hľadaťaspoň niečo, pod zub, lebo bol strašne hladný. A zrazu ju našiel. Stála a tichopila vodu z mláky.
Spomalil. Zastal. Mladá srnka zastrihala ušami.Spozornela, vyskočila a rozbehla sa späť do lesa. Daniel za ňou, vedel, žeju nesmie stratiť. Najprv sa snažil bežať pomaly, ale hlad ho hnal dopredu.Srnka sa približovala. Skočil. Trhal a napchával sa mladým mäsom. Nič mutak nechutilo. No to jeho hlad po ľuďoch nezmenšilo práve naopak. Chcel viac.Potreboval viac. Po svojom úspechu pri love srnky sa cítil neporaziteľný a taksa vybral bližšie k mestu. Zbadal chlapa. Mohol mať približne 30 rokov. Vyzeralchutne. Rozbehol sa...
Daniel prudko vyskočil na posteli. Zobudil ho odpornýzvuk budíka. Chvíľu trvalo než sa preniesol s parku do svojho bytu. Bol mokrýako myš a mal čo robiť aby sa netriasol ako osika. Pomaly sa spamätal. Dalsi sprchu a ponáhľal sa do práce. Počas prednášky bol nervózny a koktal.
Keď sa vrátil domov ani nejedol a vliezol dopostele. Z toho poobedňajšieho sna bol unavený. Počas tejto noci a anipo ďalších ho už netrápili zlé sny. Strhával sa viac cez deň. Pokoj mu nedalalen jediná otázka: Zabil ho?